Nepriaznivá štatistika pre Slovensko ukazujúca na nevzdelanosť
Chyby v ekonomickom systéme našej krajiny by sa pravdepodobne našli, no údajne najhoršie je na tom naše školstvo.
Práve školstvo by malo plodiť ďalšie generácie vzdelaných Slovákov schopných tiahnuť ekonomiku našej krajiny. A ak nie sú peniaze práve na kvalitný rozvoj tohto faktora, rovnako tak ako sa dá poukázať na určité chyby v samotnom vzdelávacom systéme, či väčšie nedostatky zo strany jednotlivých škôl, potom je to chyba, ktorá sa odrzkadlí v budúcnosti našej krajiny a na jej ekonomickej odkázanosti od zahraničných zdrojov. Tadiaľto slobodná cesta k rozvoju nevedie.
Do faktorov vzdelania, populácie, ako aj ekonomickej budúcnosti krajín sa započítava priemer ľudí so základným, stredným a vysokoškolským vzdelaním ako aj výsledky vedomostných testov, no do štatistík sa v tomto smere berie do úvahy i priemerná životnosť občanov. Z tejto kompletnej štatistiky týkajúcej sa skúmania vzdelania obyvateľov rôznych štátov, sme skončili na pomerne dosť nízkych priečkach umiestnenia. Výskum sa týkal sledovania až 181 krajín, z čoho Slovensko zaujalo 58. priečku, čo by v podstate nebol taký katastrofálny výsledok, no spomedzi krajín v kategórii V4 a vzdelanosti ich obyvateľov sme skončili poslední.
• Označením V4 sa myslí tkzv. Vyšehradská skupina, teda spoločenstvo štyroch štátov Strednej Európy a to konkrétne: Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska.
Nepriaznivým je pre nás hlavne pomerne veľký rozdiel výsledku oproti ostatným trom štátom, ktoré získali z tohto hľadiska minimálne 6,6 bodu, pričom Slovensko je na úrovni nelichotivých 3, 6 bodov. Takmer o polovicu menej, než ostatné krajiny zoskupenia V4. Hlavná vec, že v kategórii „ekonomická otvorenosť“ /v podstate závislosť od cudzích a vzdelaných podnikateľov/ sme sa umiestnili vysoko, s celkovým výsledkom 8,62 bodov. Ekonomikcá otvorenosť je chápaná ako pozitívum, no pokiaľ si spojíme tieto dva rozdielne výsledky, z ktorých vyplýva nevzdelanosť a nesamostatnosť Slovákov s „otvorenosťou“ pre umožnenenie stavby podnikov na našom území / fabrík a automobiliek/, stáva sa z nás jedine národ nevzdelaných robotov dobrých iba na jednu vec- odkázaných nonstop pracovať v zamestnaniach, v ktorých zabudneme na sebavzdelávanie, svoje záujmy, či dokonca blízkych a rodiny.