Detská radosť je najväčšia radosť

Deti a ich radosť vôbec nie je škodoradosť. Deti sú najúprimnejšie tvory na planéte. Povedia vám všetko. Nevedia totiž vôbec klamať. Neoklamú vás vôbec až do vyššieho veku, preto sa veľmi ľahko dozviete, kto im dával akú sladkosť a kto im dovolil piť kofolu alebo džúsik. A veľmi ľahko vám prezradia, čo sa ich učiteľky v škole alebo škôlke pýtali. Alebo pani učiteľkám s ľahkosťou zveria, čo ste s manželom vystrájali.

Úprimnosť detí sa nemeria len tým, čo vám v návale zlosti vykričia, keď ich nezoberiete na prechádzku, do parku alebo podobne. Radosť sa nedá merať ničím iným, len úprimným a všetko hovoriacim úsmevom. Najlepší úsmev je taký, ktorý vyjadrí všetku emóciu absolútne bez slov. Pretože slová sú v tomto prípade aj tak úplne nepodstatné. Zbytočné a oveľa viac hovorí výraz tváre vášho milovaného dieťaťa.

Detská radosť je naozaj najväčšia radosť.

Samozrejme, dala by sa ešte porovnať s radosťou, ktorú cíti váš štvornohý miláčik, keď sa vrátite domov z práce. Ale takisto sa na vás teší aj vaše dvojnohé dieťa. Skrátka, nie je radosť, ktorá by prekonala tú detskú. Žiadna škodoradosť, lež detská radosť je balzamom na dušu. Balzamom, ktorý nič nezmaže a zakotví sa vám v mysli ešte dosť dlho.

Radovať sa je naozaj umenie. Čím viac rastieme, tým viac sa stráca naše umenie radovať sa. Viac sa zaoberáme blbosťami a berieme príliš vážne svoj život. Berieme život tak ako ide a je to pre nás taký stereotyp. Stereotyp, ktorý sme si svojvoľne vybrali a ešte sa máme z neho tešiť. No radosť sa vytráca s tým ako rastieme. Vek nám berie nadhľad s akým sa deti dívajú na svoj život, na každú jednu maličkosť. Oni vnímajú maličkosti oveľa krajšie a s lepšími očami ako my – dospelí. My sme zunovaní životom a zo stereotypu nás vytrhne len máločo.

Tak naučme sa radovať sa tak ako naše deti ! Budeme mať svet oveľa krajší.