Od feudalizmu po kapitalizmus
Feudalizmus patril k starým ekonomickým systémom, ktorého základom bola absolútna moc panovníka a šľachty. Prvé náznaky zmien systému sa javili už v 17. storočí najskôr v Anglicku, keď revolúcia proti systému spôsobila začiatok pádu feudalizmu. Príklad z Anglicka si neskôr vzali aj Francúzi a Američania, tam feudalizmus padol v 18. storočí.
Ideológia liberalizmu
Boli to predovšetkým liberálne myšlienky, ktoré sa postarali o revolúciu za zvrhnutie feudalizmu. Slovo „liberál“ v tom čase už ľudstvo poznalo, malo aj svojich prívržencov, ale dovtedy sa ešte nedalo hovoriť o oficiálnej, premyslenej a spísanej ideológii. Slovom liberál sa už v 14.storočí označovali spoločenská vrstva ľudia, slobodne zmýšľajúci, ktorí však nepatrili ani medzi otrokov ani panovníkov, ale snažili sa o vytvorenie nezávislej strednej triedy.
Sloboda sebarealizácie
Revolúcia však spustila mnoho zmien a zvratov v systéme, kedy muselo dôjsť k vytvoreniu funkčného systému a práve zo slova liberál vychádzali revolucionári, ktorí pripravovali koncept začínajúceho systému. Už nerátali s najvyššou triedou, ktorá by svojou neobmedzenou mocou zasahovala do vznikajúceho systému, snažili sa vytvoriť spoločnosť, v ktorej každý jedinec môže pracovať podľa toho, aký je zručný a aké má možnosti, a, samozrejme, má aj právo výberu. Znamenalo to, že človek môže podnikať so svojimi službami či nápadmi alebo výrobkami, a takisto si môže slobodne vybrať, pre koho bude pracovať. Nemusí zotrvať len pri jednej činnosti, ale bude mať právo realizovať sa podľa svojich predstáv.
Zárodok kapitalizmu
Na územiach s liberálnym zmýšľaním postupne vzniká takzvaný slobodný trh a ten sa začína riadiť na základoch systému, ktorý poznáme pod názvom „ kapitalizmus“. Vtedy sa začína rozvíjať priemysel, pestrosť tovarov, zamestnaní, ale aj služieb. Vyššia autorita už do tohto systému nezasahuje, ekonomika sa formuje samotnou spoločnosťou. Klasický liberalizmus bral štát iba ako pomocníka, ktorého úlohou bolo chrániť bezpečie a záujmy jedinca, tvorbu a formovanie samotného systému nechával štát na spoločnosti. Možnosť zasiahnuť mal iba v minimálnej miere. Moderný liberalizmus sa v postoji v tomto smere odlišuje, ako hlavný nástroj na riadenie školstva, trhu, zdravotníctva či celej ekonomiky považuje štát.